Obrázky v dokumentoch.

Dnešné obrazovky či už LCD monitorov alebo CRT určené pre prácu v malej vzdialenosti od užívateľa majú veľkosť zobrazovaného bodu v rozmedzí 0,20-0,31 mm, menšia veľkosť /aspoň pri CRT monitoroch/ je lepšia. Tomu približne zodpovedá hodnota cca 72 DPI. Vyššie DPI teoreticky nezlepšuje kvalitu obrázkov na monitore, ale prakticky je hodnota 100-150 DPI lepšia a už sa dá v prijateľnej kvalite aj vytlačiť. Zároveň je to aj vhodný kompromis medzi veľkosťou obrázku a jeho zobrazovanou kvalitou.
Toto samozrejme platí pre obrázky bitmapové, prevažne ide o skeny papierovej predlohy, prípadne fotografie.
Čo sa týka formátu, pre farebné obrázky je najvhodnejší formát jpg, úroveň kvality 3 alebo 75%. Je vhodné si to odskúšať, hlavne ak sa v obrázku vyskytujú ostré obrysy, vtedy treba kvalitu zvýšiť. Pri perokresbách alebo obrázkoch s jasnými čiarami je vhodnejšie použiť formát png a použiť primeranú farebnú hĺbku, obvykle stačí 4-16 farieb pri jednofarebnej kresbe. Pre oskenovaný text, ak je použitý sken pri B/W, je vhodnejší formát tif, clas 4, pôvodne použitý pre faxovú komunikáciu.

Pre všetky obrázky s vyššou farebnosťou ako 256 farieb platí pravidlo vyrovnávať úrovne tak, aby pôvodná biela bola zase biela a pôvodná čierna zase bola čierna. Na histograme obrázku býva dobre vidieť vyváženosť jednotlivých farieb, zažltnutosť podkladu i iné chyby. Vtedy je potrebné manuálne zasiahnuť a vyrovnať farebnosť obrázku. V prípade, že nepoužívate grafický editor, dá sa to do určitej miery zariadiť aj v textovom editore, napríklad MS Word má možnosť úpravy jasu a kontrastu v zobrazovanom dokumente. Pôvodný obrázok zostáva v takom prípade nedotknutý, mení sa iba zobrazovanie obrázku. Dobre to vidieť aj vtedy, keď si dokument s obrázkami z Wordu uložíte ako html stránku, v podadresári s názvom "pôvodný dokument_súbory" nájdete vždy dvojicu obrázkov - obvykle väčší originál a menší zobrazovaný.