Informácie o autorovi

Blackwood, Algernoon

Dátum narodenia: 1869

Dátum úmrtia: 1951

Popis:

Algernon Blackwood (1869-1951) patrí nesporne k najlepším rozprávačom tajuplných príbehov od čias Edgara Allana Poea. Píše vzrušujúcim a veľmi presvedčivým štýlom, pričom na hrdinoch jeho poviedok niet nič fantastického; sú to celkom reálne postavy, čo pri konfrontácii s nadprirodzenom a nevysvetliteľnými javmi celkovú hrôzu ešte zvyšuje. 
Algernon Blackwood precestoval nielen Ameriku, Kanadu a Európu, ale dostal sa i do Egypta a na Východ. Jeho život bol rovnako zvláštny a záhadný ako jeho príbehy.
Algernon Henry Blackwood sa narodil 14. marca. 1869 v Shooter’s Hill v Kente z druhého manželstva ovdovenej vojvodkyne z Manchestru so sirom Stevensonom Arthurom Blackwoodom. Mladosť mal neradostnú, keďže jeho rodičia konvertovali k mimoriadne prísnej kalvínskej sekte. Snivého, citlivého mladíka tiež vychovávali v tomto duchu a označovali ho za „zatrateného“‘, s čím sa ťažko mohol zmieriť. Zo vzdoru proti tomuto úzkoprsému prostrediu sa veľmi zavčasu zoznámil s Bhagavadgítou a rozličnou teozofickou literatúrou, ako aj s indickými duchovnými cvičeniami. Študoval vo viacerých súkromných školách, dokonca strávil rok v Königsfelde v Nemecku. Svoje formálne vzdelanie ukončil vo Wellingtonskom kolégiu v Cambridgi. Potom strávil nejaký čas vo Švajčiarsku a neskôr ho otec poslal obchodne do Kanady, kde sa neúspešne pokúšal o viaceré druhy podnikania. Roku 1892 odišiel do New Yorku, kde sa stal reportérom Evening Sun a neskôr, roku 1895, reportérom New York Times. Jeho finančná situácia sa postupne zlepšila, ale napriek tomu v New Yorku nebol šťastný: sužovali ho rozličné choroby a nedokázal sa zmieriť so životom medzi pasákmi, narkomanmi, cynickými opitými redaktormi a skorumpovanými policajtmi. Preto sa roku 1899 vrátil do Anglicka, kde sa opäť pokúšal o rôzne druhy podnikania, a opäť neuspel. V nasledujúcich rokoch veľa cestoval; precestoval Ameriku a Európu a navštívil aj Egypt a Východ. Práve zážitky z týchto ciest mu neskôr poslúžili ako námety mnohých príbehov. Napriek tomu, že bol plodný reportér, do svojich tridsiatich piatich rokov okrem reportáží toho veľa nenapísal. Na popud svojho starého priateľa Angusa Hamiltona však napísal zbierku krátkych príbehov o strašidelných a nadprirodzených javoch a poslal ju vydavateľovi. Vyšla roku 1906 pod názvom Prázdny dom a iné strašidelné poviedky. O dva roky neskôr Blackwood získal veľkú popularitu vďaka svojim príbehom o detektívovi Johnovi Silencovi, ktorý riešil rôzne záhadné a strašidelné prípady, a potom už celý zvyšok svojho života trávil písaním. Veľmi plodné obdobie strávil v rokoch 1908—1914 vo Švajčiarsku. Počas prvej svetovej vojny bol agentom britskej tajnej služby. Po vojne sa vrátil do Kentu, kde v tom období písal najmä články, eseje a kritiky a opát cestoval po Európe a Amerike. Roku 1934 sa začala jeho nová kariéra čítaním strašidelných poviedok v rozhlase, vdaka čomu sa čoskoro stal veľmi populárnym., Od roku 1947 so svojimi poviedkami pravidelne vystupoval v televízii a, roku 1948 ho vyznamenali Medailou televíznej spoločnosti. Jeho popularita vyvrcholila roku 1949, keď mu v Buckinghamskom paláci udelili rad Veliteľ Britského impéria. Napriek zlyhávajúcemu zdraviu pokračoval vo svojej práci a ochromený mrtvicou roku 1951 zomrel.
Algernon Blackwood bol veľmi plodným spisovateľom. Napísal vyše dvesto fantastických, príšerných a strašidelných poviedok, dvanásť románov (za najlepší sa pokladá Kentaur, na ktorý ho inšpirovala cesta na Kaukaz roku 1910), autobiografiu, dve divadelné hry, reportáže, eseje a kritiky. Písal dokonca aj poéziu a knihy pre deti. Najznámejší sa však stal práve vďaka svojim krátkym poviedkam, ktoré vyšli v početných antológiách a jednotlivé poviedky aj v antológiách vybraných autorov tohto žánru. 
Napriek tomu, že označenie „klasik“ často vzbudzuje nesympatické asociácie, Algernon
Blackwood v oblasti hrôzostrašnej, strašidelnej a tajuplnej poviedky klasikom nesporne je. Vo svojej tvorbe využíval vždy iba „čisté“ prostriedky: neobyčajnú fantáziu, mimoriadny zmysel pre všetky nadprirodzené javy, znalosť prostredia a pôsobivý, poetický štýl. Blackwoodove poviedky už za jeho života zaslúžene rátali za najlepšie diela tohto žánru a toto miesto si udržali dodnes. Jeho štýl jednoducho nestarne a subtílna hrôza jeho poviedok sa prihovára dnešnému čitateľovi rovnako ako kedysi. Ten, kto v hrôzostrašných poviedkach nehľadá iba primitívne dráždenie zmyslov a lacné zimomriavky, sa i dnes s rozkošou zahrúži do tajuplného sveta tichej hrôzy, v ktorom miznú hranice medzi skutočnosťou a nadprirodzenom. I keď sa knihy Algernona Blackwooda v posledných rokoch temer nevydávali, nemožno ho nazvať zabudnutým autorom. Každý, kto si od neho niečo prečíta a prepadne jeho čaru, sa presvedčí o tom, že vôbec nepatrí iba minulosti.