Informácie o autorovi
Palárik, Ján
Dátum narodenia: 1822
Dátum úmrtia: 1870
Popis:
Narodil 27. apríla roku 1822 v Rakovej (okres Čadca) do rodiny dedinského učiteľa a organistu. Tu dostal základy školského a hudobného vzdelania. Nižšie triedy gymnázia vychodil v Žiline, vyššie v maďarskom Kecskeméte. Počas teologických štúdií v Ostrihome, Bratislave a Trnave získal národne povedomie, osvojil si racionalisticko-liberálne názory a nadobudol rozhľad v nemeckej a francúzskej literatúre. Po vysvätení za kňaza začal pôsobiť ako kaplán v Starom Tekove. Za svoje zmýšľanie bol prenasledovaný už počas štúdia a svojich názorov sa nevzdal ani počas svojho kňazského pôsobenia. V revolučných rokoch prijal radikalizmus Karla Havlíčka-Borovského a vyslovoval sa za občianske práva, národnú i sociálnu slobodu. V roku 1850 odišiel do Vindšachtu (dnešné Štiavnické Bane) kde vydával časopis Cyril a Method.
Zastával sa v ňom demokratizačných reforiem v cirkvi. Keď odmietol svoje tvrdenia odvolať bol predvolaný pred cirkevný súd a odsúdený na jednomesačné väzenie. V jeho časopise bolo bez jeho vedomia uverejnené falošné vyhlásenie, že sa svojich názorov zrieka, čo mu podlomilo zdravie. Od roku 1852 bol kaplánom na nemeckej fare v Pešti. Počas svojho tamojšieho pôsobenia redigoval Katolícke noviny pre dom a cirkev, v ktorých obhajoval Štúrovu slovenčinu. Tento cieľ sledoval aj brožúrou Ohlas pravdy v záležitosti spisovné reči slovenské. Po páde Bachovho absolutizmu sa začal venovať občiansky angažovanej novinárskej činnosti. V časopise Priateľ školy a literatúry vítal éru ústavnosti, poukazoval na chyby v národnej politike a snažil sa dorozumieť s maďarskými liberálmi. Vypracoval koncepciu federalistického spojenia slovanských národov v Uhorsku, pričom pokladal za nevyhnutnú reálnu dohodu s Maďarmi. Za tieto postoje ho štúrovci odsudzovali a vyvolávali útoky proti jeho osobe a proti ideovému zameraniu jeho veselohier. Na memorandovom zhromaždení v Martine sa vyslovil proti požiadavke tzv. Slovenského okolia, pretože sa obával hrozby opätovného nastolenia viedenského centralizmu. Tým sa dostal s prívržencami Memoranda do sporu no ako spoluzakladateľ Matice slovenskej s nimi už spolupracoval.
Zúčastnil sa na zložení politickej strany tzv. Novej školy slovenskej a písal do jej orgánu Slovenské noviny. Keď sa strana začala prikláňať k promaďarskej politike, prestal sa verejne angažovať, ale naďalej zostal zástancom partnerskej spolupráce národov uhorka. Svoje výhrady proti slovanskej podobe absolutizmu zhrnul v stati O vzájomnosti slovanskej. V roku 1862 začal pôsobiť ako farár v Majcichove pri Trnave, kde aj v roku 1870 zomrel.