Prof. Dr. Michal Harpáň
(nar. 27. 10. 1944 v Kysači v Juhoslávii) je literárny vedec, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ zo slovenskej literatúry. Študoval na Gymnáziu v Novom Sade, na Filozofickej fakulte v Novom Sade vyštudoval odbor juhoslovanská literatúra (1968). Postgraduálne štúdium ukončil na Filologickej fakulte v Belehrade obhajobou magisterskej dizertácie Slovenský a srbský nadrealizmus – paralela (1973), doktorát literárnych vied získal na Filozofickej fakulte v Novom Sade na základe obhajoby doktorskej dizertácie Poézia a poetika Michala Babinku (1978). Od roku 1969 pracuje na Filozofickej fakulte v Novom Sade, najskôr ako asistent pre slovenskú literatúru a teóriu literatúry, potom ako docent (1979), mimoriadny profesor (1984) a riadny profesor (1989). Od roku 1986 je vedúcim slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, slovenskú literatúru prednáša aj na Filozofickej fakulte v Belehrade od roku 1989. Teóriu literatúry prednášal na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne, a od roku 1999 slovenskú literatúru na Učiteľskej fakulte v Sombore na slovenskom oddelení v Báčskom Petrovci. Základné vedecké záujmy M. Harpáňa sú slovenská literatúra 20. storočia a slovenská literatúra vo Vojvodine, teória literatúry a slovensko-srbské literárne styky. Ako kritik a šéfredaktor literárneho časopisu Nový život (1974 – 1981) pomáhal formovať vývoj a nástup novej dolnozemskej literárnej generácie. Knižne vydal diela Priestory imaginácie (1974), Kritické komentáre (1978), Poézia a poetika Michala Babinku (1980), Teória literatúry (1986), Pramene rozprávania (1990), O Paľovi Bohušovi (1999), Zápas o identitu (2000), pripravil antológie a výbery z poézie a prózy autorov slovenskej národnosti v Juhoslávii a zo slovenčiny a srbčiny prekladá umeleckú prózu a literárnu vedu. Zúčastnil sa na veľkom počte medzinárodných vedeckých konferencií a za svoju vedeckú, pedagogickú a prekladateľskú činnosť získal početné ocenenia, o. i. Zlatú medailu Filozofickej fakulty UK (1975) a Cenu P. O. Hviezdoslava (2000).