Informácie o autorovi

Nižnánsky, Jožo

Dátum narodenia: 1903

Dátum úmrtia: 1976

Popis:

Prozaik, prekladateľ, publicista. Po maturite na gymnáziu v Trnave študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave (štúdium nedokončil). Bol redaktorom novín Slovák a Slovenská politika, externým redaktorom obrazového týždenníka Nový svet, počas vojny vydavateľom a majiteľom Nového sveta, po vojne šéfredaktor Času v obrazoch, Demokratického týždenníka, redaktor vo vydavateľstve Práca, neskôr vo vydavateľstve Mladé letá. Do literatúry vstúpil ako básnik generácie združenej okolo časopisu Vatra. V ruralisticky ladenom básnickom debute Medzi zemou a nebom odmietol svet modernej civilizácie vyzdvihujúc návrat k tradičným hodnotám: k rodnej dedine, roľníckym koreňom, prírode a k minulosti. Potom sa ako básnik odmlčal a venoval sa výlučne prozaickej tvorbe. Už prvým románom Čachtická pani o krvilačnej grófke, mučiacej nevinné dievčatá, získal nebývalú popularitu. Povzbudený úspechom pokračoval v nastúpenej ceste populárnych, dobrodružno-historických románov a vydával ročne jeden až dva romány. Typicky napínavý a dramatický dej zasadený do konkrétnej historickej epochy, pestrá paleta historických i fiktívnych postáv, zápas dobra a zla, pričom vždy zvíťazí dobro a zidealizovaná láska predstavuje základnú schému Nižnánskeho románov. V Dobrodružstvách Mórica Beňovského vykreslil pohnuté osudy zemana z Vrbového, ktorý sa stal kráľom Madagaskaru. Román Spišské tajomstvo osnoval na princípoch detektívky. Príbeh románu Cholera sa odvíja na pozadí sedliackeho povstania na východnom Slovensku v r. 1831 a má zo všetkých jeho kníh najviac realistických prvkov. Po rekvizitách romantizujúcej dobrodružnej literatúry siahol v románoch Krásna Hedviga, Studňa lásky, Žena dvoch mužov, Právo prvej noci. Po r. 1939 prestal písať a uverejňovať beletriu a nevrátil sa k nej ani v povojnovom období. Výnimkou bola len historická povesť Bojnické kamenné dukáty, určená mládeži. Preklady z jeho tvorby vyšli vo viacerých jazykoch, viacero románov bolo vydaných v prepracovaných vydaniach. Od r. 1923 sa venoval aj prekladateľskej činnosti z ruskej, maďarskej, nemeckej, francúzskej a litovskej literatúry.