Informácie o autorovi

Nexö, Martin Andersen

Dátum narodenia: 1869

Dátum úmrtia: 1954

Popis:

Nexö Martin Andersen, 26. 6. 1869 Kodaň - 1. 6. 1954 Drážďany — dán. prozaik. Syn kamenára, detstvo strávil na Bornholme, tam sa učil i za obuvníka. V Östermarie a Askove (1891—93) navštevoval vyššiu Iud. školu. Prvú poviedku St. Hansaften paa Bornholm (Svätojánsky večer na B., 1893) uverejnil v časopise. Pretože ochorel na tuberkulózu, odišiel do Talianska a Španielska (1894—96). Po návrate pôsobil ako učiteľ a vydával prvé knihy, v kt. si všímal prostých ľudí z vidieka a prejavil odpor proti vtedy módnemu dekadentnému vkusu, napr. v zbierke poviedok Skygger (Tiene, 1898) a románe Familien Frank (Rodina Frankovcov, 1901, 1948). Romány Det bödes derfor (Za to sa pyká, 1899, 1948), En moder (Matka, 1900) a Dryss (Poprašok, 1902) sú ešte ovplyvnené naturalizmom. Skúsenosti zo Španielska, kde sa utvrdil v internacionálnom proletárskom názore, opisuje cestopis Soldage (Slnečné dni, 1903). N. uvítal revolučné udalosti v Rusku 1905 a napísal o nich článok Det röde flag (Červená zástava). V 4-zv. románe Pelle Erobreren (P. dobyvateľ, 1906—10, 1954), kde sa Pelle, spočiatku autobiografická postava, stáva bojovníkom za práva proletariátu, podáva autor obraz vývinu robotníckeho hnutia v Dánsku. Týmto románom sa autor stal svetoznámym. Tematicky voľne naň nadväzuje Ditte Menneskebarn (D., dcéra človeka, 1917—21, 1951, 1976) o proletárskej žene, kt. umorená ustavičnou prácou a existenčným bojom umiera v mladom veku. Spolu so spomienkovým románom Morten hin Röde (Červený M., 1945, 1957), Den fortabte generation (Stratená generácia, 1948, 1957) a Jeanette (1957) tvoria romány o Pellem, Ditte a Mortenovi trilógiu. Červený Morten je i pokračovaním 4-zv. spomienok Det lille krä (Úbožiatko, 1932), Under aaben himmel (Pod šírou oblohou, 1935), For lud og koldt vand (Ponechaný sám na seba, 1937) a Vejs ende (Koniec cesty, 1939), kt. sú tematicky čiastočne paralelou prvých 2 zv. Pelleho Dobyvateľa. Midt i en järntid (V železnom veku, 1929) bol zameraný proti špekuláciám sedliakov za vojny. N. písal realistické poviedky väčšinou z vidieka: Af dybets lovsang (Z chválospevu hĺbok, 1908), Barndommens kyst (Pobrežie detstva, 1911), Lykken (Šťastie, 1913), Bornholmer noveller (Bornholmské novely, 1913), Under himlen blaa (Pod belasou oblohou, 1915). do 1917. Bojujúcemu rus. ľudu venoval zbierku poviedok De tomme pladsers pasagerer (Cestujúci na prázdnych miestach, 1921). Mot dagningen (Na brieždení, 1923) a To verdener, tanker og indtryk fra en Ruslandsrejse (Dva svety, myšlienky a dojmy z cesty po Rusku, 1934) sú reportáže zo ZSSR. Rozsiahla je 3-zv. zbierka poviedok Muldskud (Krtince, 1922—26). Aktuálne politické udalosti opísal v stati Finland — den politiske terorens land (Fínsko, krajina politického teroru, 1934) a v reportáži Spanien (Španielsko, 1937). N. vydal aj zbierku Digte (Básne, 1926) a hru Folkene paa Dangaarden (Ľudia na D., 1915). N. je významný proletársky spisovateľ, kt. dielo ovplyvnilo rozvoj celej severskej literatúry.

Zdroj: Malá encyklopédia spisovateľov