Narodil sa 10. mája 1918 v Trnave. V r. 1936 až 1940 pracoval ako robotník, v r. 1942 – 1944 bol väznený v koncentračnom tábore Osvienčim. Patril medzi 12 väzňov, ktorým sa podaril úspešný útek z tohto tábora smrti. Ako prvý, spoločne s R. Vrbom, vyrozprával a napísal koncom apríla 1944 o hrôzach, ktorých tam bol svedkom (Správa o Osvienčime a Brzezinke, známa ako Správa Wetzlera a Vrbu).
V r. 1945 – 1950 pracoval ako redaktor, v r. 1950 – 1955 bol robotníkom v Bratislave, v r. 1955 – 1970 pracoval v rezorte obchodu. Od r. 1970 bol na invalidnom dôchodku. Zomrel v Bratislave 8. februára 1988.