Informácie o autorovi

Matavulj, Simo

Dátum narodenia: 1852

Dátum úmrtia: 1908

Popis:

Simo Matavulj sa narodil v Šibeníku (Dalmácia) roku 1852. Po vyštudovaní gymnázia v rodnom meste ho rodičia, chcejúc z neho vychovat pravo-slávneho kňaza, dali na ďalšie učenie do kláštora Krúpy. Už tu začal usilovne čítat beletristické diela, hlavne francúzskych spisovateľov, predbežne v talianskom preklade a pod ich vplyvom vystúpil z kláštora a přednost dal študovaniu za učiteľa. Po skončení učiteľského ústavu v Zadre sa stal učiteľom v dedine Islam, a tu v bohatej knižnici tamojšieho obyvateľa grófa Jankoviča, čítaním francúzskych originálov, najmä Voltaira a Rousseaua, naučil sa po francúzsky. Po dvoch rokoch sa dostal do Nového, a na tamojšej námorníckej škole po pät rokov vyučoval taliančinu. Pre účast na povstaní hercegovinskom roku 1875 a bokeľskom roku 1881 musel utiecť z Dalmácie na Čiernu Horu, kde sa stal profesorom francúzštiny na gymnáziu v Cetinji. Odtiaľto sa roku 1889 presťahoval do Srbska. Tu bol najprv gymnaziálnym profesorom, neskoršie bol ustanovený za úradníka ministerstva zahraničných vecí. Medzitým vykonal dve cesty do Francúzska, Nemecka, navštívil Grécko, Turecko a Alžír. Umrel r. 1908. 
Svojou bohatou spisovateľskou činnosťou sa stal najvýraznejším reprezentantom čistého realizmu v srbskej literatúre. Napísal množstvo rozprávok, s tematikou najmä z černohorského, dalmatínskeho a belehradského života, ďalej dva divadelné kusy a dva romány: »Úskok« z černohorského a »Bakonja fra-Brne« z dalmatínskeho života. Posledný podávame nášmu čitateľstvu v preklade pod názvom »Františkán Nezbedník«. 
Podľa mienky juhoslovanských odborníkov tento román je nielen najlepším dielom Matavuljovým, ale aj najlepším románom srbskej literatúry z doby realistickej. V ňom vtipným spôsobom, s diskrétnym humorom, podobným Dickensovmu a Franceovmu, opisuje život dalmatínskeho ľudu, najmä tamojších františkánskych kláštorov a v nich žijúcich rehoľníkov s ich ctnosťami a ľudskými slabosťami. Tento román Matavuljov, napísaný roku 1892, sa stal jedným z najčítanejších a najpopulárnejších diel srbskej literatúry, čo dokazuje okolnosť, že sa dožil toľko vydaní i cyrilikou i latinkou, ako máloktorá iná kniha juhoslovanská (posledne roku 1946 v edícii »Jugoslovenski klasici«, nákladom Juhoslovanského štátneho vydavateľského ústavu v Belehrade v 8000 exemplároch).

Zdroj: http://xtrance.info/new/?mainpage=aut&subpage=detail&id=13801