Informácie o autorovi
Johanides, Ján
Dátum narodenia: 1934
Popis:
Slovenský prozaik a esejista.
Nedokončil štúdium dejín výtvarného umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako podnikový psychológ v závode na výrobu televízorov na Orave, referent na Zväze slovenských spisovateľov v Bratislave. V polovici 80. rokov bol odborným pracovníkom Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, ale väčšinu tvorivého života je spisovateľom v slobodnom povolaní. Žije v Šali.
Zbierka piatich noviel Súkromie (1963) vtedy 29-ročného autora priniesla do slovenskej literatúry zásadne nový životný pocit, predstavila človeka v jeho súkromí. Johanides bol prvý, ktorý si po D. Tatarkovi znova začal klásť otázky súvisiace s pocitmi viny, mravnosti ľudského konania, zlyhania človeka v hraničnej ľudskej situácii, krízy identity, či ľudskej osamelosti zoči voči „ľahostajným“ dejinám. Tematické východiská a tvorivé postupy zo svojho úspešného debutu využil aj v knihách Podstata kameňolomu a Nie. Sedemdesiate roky znamenajú v jeho tvorbe vynútený zlom. Vznikajú knihy tematicky zamerané na ekológiu (Nepriznané vrany) na kritiku „meštiactva“ (Balada o vkladnej knižke) históriu či svetovú vojnu (Marek koniar a uhorský pápež, Slony v Mauthausene). Svoju rodinnú ságu stvárnil v románe Najsmutnejšia oravská balada. Po roku 1989, v knihách Zločin plachej lesbičky /Holomráz, Krik drozdov pred spaním, Kocúr a zimný človek, Trestajúci zločin, Veliteľ jednotného uhla pohľadu, sa Johanides zameriava na krízové okamihy ľudí poznačených zločinmi a krivdami 50. rokov. Svoje celoživotné zaujatie výtvarným umením včlenil do knihy Rembrand (vyšla 1995 paralelne v slovenskom a francúzskom vydaní). Kniha esejí Identita v kríze je zasa súborom textov a rozhovorov, v ktorých tento múdry skeptik vyslovuje svoje obavy z dnešnej podoby sveta a „spochybňuje aj svoj vlastný strach a vyrovnáva sa s ním tak, že o ňom píše“.
Preklady jeho diel vyšli v nemčine, francúzštine, angličtine, nórčine, poľštine, ukrajinčine a maďarčine.