Informácie o autorovi
Kafka, Břetislav
Dátum narodenia: 1891
Dátum úmrtia: 1967
Popis:
Narodil sa 14. Mája 1891 v kováčskej rodine Rudolfa Kafku ako najstarší zo siedmich detí. Vo svojom rodnom Hornom Kostelci vychodil školu a potom krátko chodil na sochársku školu v Hořicích. Pre chorobu však štúdium prerušil a pracoval ako rezbársky robotník vo firme Červinka v Bílé Třemošné. Tu spoznal svoju manželku Máriu, s ktorou sa v roku 1912 oženil. V dobe svojho pôsobenia v Bílé Třemošné bol pozvaní, aby pri stavbe Těšnovskej priehrady vytesal hlavy kamenných chŕličov.
V tej dobe v sebe tiež náhodne objavil silné hypnotizérske
schopnosti. Stalo sa tak vďaka špiritistovi, miestnemu riaditeľovi školy, ktorý bol svedkom, ako nevedomky uspal hypnotickým spánkom svojich dvoch kamarátov zo stavby. Čoskoro zistil, že veľa ľudí podlieha jeho hypnotickému vplyvu, a začal teda robiť pokusy v oblasti sugescie a telepatie. Pretože mal stále problémy zo zdravím, začal sa v tej dobe zaujímať tiež o prírodné liečiteľstvo.
Tento záujem spojil zo stále sa prehlbujúcim záujmom o okultné vedy a neobvyklé schopnosti svojho vnútra začal intenzívne rozvíjať.
Postupom času získal schopné subjekty - "citlivcov", s pomocou ktorých vstupoval do podvedomia ľudí a určoval postup liečenia.
Pacientom sa plne venoval, niekedy až do vyčerpania, čo opisuje v knihe Nové základy experimentálnej psychológie.
Neprichádzali za ním len chorý, ale aj ľudia pýtajúci sa na javy, ktoré si nevedeli sami vysvetliť. Kafka si všetko starostlivo zaznamenával a počas niekoľkých rokov napísal knihu Parapsychológia.
Ťažiskom Kafkovej bádateľskej práce bola zanedbávaná oblasť - duša a duševný život človeka a jej rozvoj. Vtedajšie vedomosti v psychológii, parapsychológii, filozofii a ľudovom liečiteľstve
posunul o značný kus dopredu. Dokázal, že duševné vlastnosti
a schopnosti človeka sú neporovnateľne vyššie, než si kto vôbec dokáže predstaviť. Ukázal tiež smer, ako tieto skryté sily človeka a prírody spoznať a ako ich využiť pre dobro a zdravie ľudstva.
Vedecké autority ho uznávajú ako spoluzakladateľa svetovej
psychotroniky. Dokladá to napríklad citácia z knihy Telepatia a jasnovidnosť, kde je zaraďovaný medzi také kapacity, ako sú Bechtěrev, Sinskair, Purkyn, a dokonca Einstein. Na výsledky jeho
výskumu v mnohom nadväzuje i dnešná veda. Jeho činnosť priniesla tiež mnoho užitočných poznatkov aj pre praktický život.
Knihe Nové základy experimentálnej psychológie predchádzala kniha, ktorá vyšla v roku 1925 pod názvom Svitanie v duši. Nasledovali ďalšie dve knihy - Človek zajtrajška a Kultúra rozumu a vôle.
Po druhej svetovej vojne bol pozvaný do Spojených štátov
k spolupráci s tamojšími odborníkmi a do Austrálie na univerzitu v Melbourne, ale nikdy tieto pozvania nevyužil. Po roku 1948 mu bola zakázaná všetka výskumná činnosť a nastala doba perzekúcií: vyvlastnenie obtiažne založeného podniku, výsluchy, duševné vydieranie, domové prehliadky. Zomrel 27. augusta 1967 na mozgovú mŕtvicu.