Theodor Mommsen (* 30. november 1817 – † 1. november 1903) bol nemecký historik a politik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Patrí k najvýznanejším osobnostiam antickej historiografie.
Pochádzal z rodiny nemeckého protestantského kňaza, narodil sa v Gardingu v Šlesvicku a študoval právo (predovšetkým klasické rímske) a klasickú filológiu u B. G. Niebuhra a J. G. Droysena. Po skončení štúdia získal štipendium na ďalšie vedecké štúdium vo Francúzsku a Itálii. Študoval predovšetkým nápisné pamiatky a počas pobytu v Itálii zhromaždil niekoľko tisíc nápisov, ktoré se stali základom pre vydávanie súboru latinských nápisov z územia celej rímskej ríše.
Theodor Mommsen sa aktívne zapojil do politického života v Nemecku v roku 1848/1849. Stal sa poslancom nemeckého parlamentu a písal články do revolučných novín. Po porážke revolúcie 1848/1849 musel ujsť do Švajčiarska a učil na univerzite v Zürichu. Do vlasti sa vrátil až po roku 1858. V roku 1873 sa stal opäť poslancom nemeckého parlamentu a bol ním až do roku 1895.
Viac informácií o autorovi nájdete na http://sk.wikipedia.org/wiki/Theodor_Mommsen
Ocenenia:
1902 Nobelova cena za literatúru