Rómulo Gallegos, venezuelský prozaik (1884—1969), jeden z najvýznačnejších juhoamerických románopiscov, zaraďujúci sa svojím dielom medzi predstaviteľov latinskoamerickej regionálnej prózy. Už vo svojich prvých prózach spracúva najmä tematiku boja medzi civilizáciou a barbarstvom juhoamerickej prírody (Dobrodruhovia, 1913; Posledný z rodu Solarovcov, 1920). Ako vo svojich začiatkoch, aj v ďalšom diele zostáva verný umeleckému impresionizmu a popisnému realizmu s výraznými symbolickými prvkami, najpôsobivejšie uplatnenými v troch románoch tvoriacich základný kameň autorovej tvorby: Doňa Barbara (1929), Cantaclaro (1934) a Canaima (1935) - veľkej dráme pralesa, ktorého symbol — démonické božstvo Canaima — nemilosrdne stíha všetkých jeho obyvateľov. V Gallegosových posledných románoch vystupuje do popredia otázka sociálna v indiánskom prostredí (Úbohý černoch, 1937; Na tej istej hrude) a v próze Cudzinec téma politická.