Informácie o autorovi

Iľf, Iľja

Dátum narodenia: 1897

Dátum úmrtia: 1937

Popis:

Iľja Iľf
vl. menom Iľja Arnoldovič Fajnziľberg, 3. (15.) 10. 1897 Odesa – 13. 4. 1937 Moskva. Narodil sa v rodine bankového úradníka a v roku 1913 vyštudoval technickú školu. Pracoval ako rysovač, telefonista a popri pôsobení v leteckej a zbrojnej továrni bol aj štatistikom. Bol pracovníkom JUGROSTY, novín Morjak a redaktorom humoristického časopisu Syndetikon. Okrem iného bol aj členom odeského zväzu básnikov. V roku 1923 sa presťahoval do Moskvy a venoval sa literárnej tvorbe. Spolupracoval s humoristickými časopismi Gudok, Smechač, Sovetskij ekran, Večerňaja Moskva, písal epigramy, fejtóny, črty, filmové recenzie ai. V roku 1925 sa zoznámil s J. Petrovom a od roku 1927 sa dátuje ich tvorivá spolupráca, z ktorej sa zrodil osobitý typ satirickej prózy. V zime 1933 – 1934 spolu precestovali západnú Európu. Základnými dielami z ich mimoriadnej tvorivej dielne sú humoristické romány Dvenadcať stuljev (Dvanásť stoličiek, 1928) a Zolotoj teľonok (Zlaté teľa, 1933). Protagonistom románov je Ostap Bender, dobrodruh z rodu „zlodejov gentlemanov“, talentovaný podvodník „Veľký kombinátor“.Ďaľšími dielami autorskej dvojice boli Svetlaja ličnosť (Priezračná osobnosť, časopisecky 1928, knižne 1961) cyklus satirických noviel 1001 děň, ili novaja Šecherezada (časopisecky 1921, knižne 1961) a mnohé poviedky, ktoré vyšli v zbierke Kak sozdavalsja Robinzon (ako bol napísaný Robinson, knižne 1965). Od roku 1932 bol v tvorbe autorov zjavný posun k fejtónu, ktorý bol výrazom spolupráce s periodikami Ogoňok, Krokodil, Pravda: Rovnodušije (Ľahostajnosť, 1933) Direktivnyj bantik (Mašle bez direktívy, 1934) Čudesnyje gosti (Podivuhodní hostia, 1934) Bezmatežnaja tumba (Bezstarostný stojan, 1935) Čuvstvo mery (Cit pre mieru, 1935) a i. Ich humor tu dostáva publicistické zafarbenie, prehlbuje sa satirická analýza a občiansky pátos. V roku 1934 sa Iľf a Petrov aktívne zúčastnili na I. zjazde sovietskych spisovateľov. 1935 – 1936 uskutočnili polročnú automobilovú cestu po USA a zúročili ju v reportážnej knihe Odnoetažnaja Amerika (Amerika bez poschodí, 1936) v ktorej sa prejavil ich pozorovací talent, zmysel pre vis comica a myšlienková hĺbka sociálnej anylýzy.Obaja autori spolu písali aj komédie: Silnoje čuvstvo (Silný cit, 1933) spolu s Valentinom Katajevom: Pod kupolom cirka (Pod šapitó, 1933) sfilmované v roku 1936 ako Cirk (Cirkus) Bogataja nevesta (Bohatá nevesta, 1936).Z ich dielne vyšlo aj niekoľko filmových scenárov: Barak (Barák, 1931) Odnaždy letom (V lete, 1932).Iľja Iľf zomrel v roku 1937 na tuberkulózu. Posmrtne boli publikované jeho Zapisnyje knižky (Zápisníky, napísané 1925 – 1937, knižne 1939) osvetľujúce autorovu tvorivú a životnú púť. Iľf a Petrov vytvorili, na žánrovej báze pitoreskného románu, moderný, panoramaticky založený satirický román. Obohatili ho o široký sociálny záber, spoločensko-politické videnie života a prúd humoru, ktorý bol zdrojom triezveho a humorného pohľadu na svet. Po Iľfovej smrti sa literárna kritika začala chovať, k obom autorom, zdržanlivo a až do roku 1956 ich označovala za „skresľovatelov sovietskej reality“.
K tomuto autorovi patrí neudlučitelne aj meno Jevgenij Petrov (1903-1942).