Informácie o autorovi

Dobšinský, Pavol

Dátum narodenia: 1828

Dátum úmrtia: 1885

Popis:

Folklorista, básnik, prekladateľ, literárny kritik a publicista. Po absolvovaní gymnázia v Rožňave a v Miškovci študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa aktívne zapájal do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. V r. 1848 - 49 bol honvédom revolučnej armády, potom cisárskym vojakom. Bol tajomníkom kňaza, etnografa a zberateľa ľudových textov Samuela Reussa v Revúcej, ktorý podnietil jeho zberateľské a vydavateľské snahy v oblasti ľudovej slovesnosti. Neskôr bol pomocným redaktorom Slovenských pohľadov, potom kaplánom v Brezne v Rožňavskom Bystrom, profesorom slovenského jazyka a literatúry na lýceu v Banskej Štiavnici, kde redigoval časopis Sokol. Od r. 1861 bol farárom v Drienčanoch. Do literatúry vstúpil v čase levočských štúdií časopisecky publikovanými vlasteneckými a alegorickými básňami inšpirovanými ľudovou slovesnosťou. Neskôr pretváral do veršovej podoby ľudové povesti a anekdoty. V rukopise zanechal Deje Jednoty mládeže slovenskej do r. 1848, základnú prácu o literárnom pohybe levočských študentov v 40. rokoch. Ťažisko Dobšinského literárnej činnosti je vo folkloristike; výsledky svojich výskumov a časopisecky publikované štúdie zhrnul do práce Úvahy o slovenských povestiach, ktorá patrí k najvýznamnejším dokumentom romantickej koncepcie ľudovej slovesnosti. Sústavne zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery; publikoval ich v druhom zväzku matičného Zborníka slovenských národných piesní, povestí, prísloví... a v publikácii Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské. Dobšinského zberateľský záujem sa však koncentroval najmä na ľudové rozprávky; spolu s A. H. Škultétym zostavil a vydal súbor 64 fantastických rozprávok v šiestich zošitoch Slovenské povesti. Vrcholom jeho zberateľského úsilia je osemzväzkové dielo Prostonárodné slovenské povesti, ktoré je dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky s trvalou inšpiratívnou silou i pre moderné umenie. Prekladal romantických autorov (Mickiewicz, Byron) klasikov svetovej literatúry (Shakespeare, Rousseau); v matičnom období patril k popredným literárnym kritikom.

Pseudonym: Ondrej Kráľ; P. D.; Slavoj Drienčanský; Železnický