Informácie o autorovi
Krupa, Viktor
Dátum narodenia: 1936
Popis:
Narodil sa 23. decembra 1936 v Novom Meste nad Vahom v robotnickej rodine. Do zakladnej skoly a do gymnazia chodil v rodnom meste, kde roku 1954 aj zmaturoval. V rokoch 19541959 studoval rustinu a slovencinu na FF UK v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskeho studia sa stal redaktorom vydavatelstva Mlade leta, roku 1961 nastupil do Kabinetu orientalistiky SAV, kde posobi doteraz ako vedecky pracovnik. Vo svojej vedeckej cinnosti sa sustredil na studium orientalnych jazykov. Publikoval mnozstvo jazykovednych studii i samostatnych publikacii z tejto oblasti. Prednasal na viacerych zahranicnych univerzitach a medzinarodnych podujatiach, zucastnil sa na dlhodobejsich vedeckovyskumnych pobytoch (Novy Zeland, USA, Nemecko). Vedecka cinnost ho priviedla aj k zaujmu o preklady ludovej slovesnosti a mytologie narodov Oceanie, Tichomoria a Australie. Pripravil prerozpravane vybery novozelandskej slovesnosti maorijske rozpravky Obrova stupaj (1965, 1975) a Rozpravky z nefritovych hor (1973) vyber z japonskeho folkloru Chlapec z broskyne (1969) Polynezske myty (1973) Havajske myty (1982) a niektore ine.
Vo vlastnej literarnej tvorbe sa zameral na literaturu faktu a na cestopisy z objavnych ciest. Cestopisom o Polynezii je kniha Za siedmimi morami (1970). Kniha Zahadny pripad kapitana Laperousa (1975) rozprava o tragickej francuzskej vyprave po Tichom oceane z konca 18. storocia, kniha Hladanie posledneho raja (1978) je suborom cestopisov o viacerych objavitelskych cestach anglickych a francuzskych moreplavcov v 18. a 19. storoci a kniha K ostrovom neznamych pokladov (1978) rozprava o objavnej plavbe na Salamunove ostrovy. Historickymi cestopismi su aj diela Stroskotanci z lode Wager (1980) o neuspesnej Ansonovej vyprave, Malebna cesta okolo sveta (1980) o druhej ruskej plavbe okolo sveta a Cesty kapitana Quirosa (1982). Ako popularnovedecke dielo mozeme charakterizovat knihu Polynezania (1988) ktora je nielen cestopisom objavnej plavby na tieto ostrovy, ale aj monografiou historie, kultury, jazyka a sposobu zivota domorodcov. Je aj autorom knihy Metafora na rozhrani vedeckych disciplin (1990) v ktorej fenomen slovesnej metafory vnima ako interdisciplinarny jav, a knihy Jazyk neznamy nastroj (1991).
V. Krupa je aj plodnym prekladatelom z anglosaskej literatury. Prelozil diela R. Kiplinga, E. Gibbona, J. Swifta, M. Twaina, J. Wambaugha, T. S. Eliota, J. Conrada, D. Defoa a ine.