Jevgenij Ivanovič Zamiatin - jeden z najvýznamnejších ruských spisovateľov dvadsiateho storočia - sa narodil 1. februára 1884 v meste Lebedaň v Tambovskej gubernii. Pôvodným povolaním bol lodný inžinier, pedagóg na katedre stavby lodí petrohradskej techniky. Aktívne sa zúčastnil na revolúcii roku 1905, bol uväznený a poslaný do vyhnanstva, odkiaľ sa mu podarilo ujsť a istý čas bol nútený žiť v ilegalite. V rokoch prvej svetovej vojny ho cárske úrady poslali do Veľkej Británie ako experta pri stavbe ľadoborcov. Po revolúcii sa Zamiatin vrátil do vlasti a veľmi aktívne sa zapojil do literárneho života - stál pri kolíske literárneho združenia Serapionovi bratia (Kaverin, Lune, Slonimskij, Ivanov, Zoščenko, Fedin) a zúčastňoval sa na mnohých osvetových a literárnych projektoch Maxima Gorkého, s ktorým ho spájalo veľmi blízke priateľstvo (Gorkij neskôr vynútil od Stalina súhlas so Zamiatinovým odchodom do zahraničia; po Gorkého smrti Zamiatin už v parížskej emigrácii napísal a vydal veľmi vrelé spomienky na Gorkého).