Informácie o titule

Parížski mohykáni (Les Mohikans de Paris)

Autor Dumas st., Alexandre

Žáner: Román

Jazyk: Slovenský

Rok: 1969

Popis:

Alexander Dumas starší vo svojom rozkonárenom románe Parížski mohykáni (Les Mohicans de Paris, 1885) predstavuje čitateľovi troch mladých vzdelaných ľudí. Sú to: iean Robert básnik, Pétrus – maliar a Ludovic – lekár. Títo traja priatelia si na konci fašiangov roku 1827 [ (obdobie reštavrácie, návrat kráľovstva vo Francúzsku) vojdú na večeru do jedného z kabaretov pri povestnej parížskej tržnici. Mladícka všetečnosť ich priam vsotí do bludiska prečudesnej púti za záhadami ľudských osudov. Vstupujú doň cez dramatickú potýčku so slávnym parížskym silákom a jeho druhmi.
V tajomnej odysei vodí trojicu vzdelaných mladých ľudí záhadný policajný komisár Salvator, ktorý v diele vystupuje ako stelesnená dobrota, múdrosť, obratnosť a obozretnosť – obľúbenec jednoduchých ľudí. Salvator bystro vystihne, prečo trojica vstúpila do pokútneho brloha: „ …Prišli ste sem vykonávať svoje povolanie filozofa, pozorovateľa. zobrazovateľa zvykov spoločnosti, spisovateľa, románopisca…“ Hneď však Jeana Róberta poučí, že ľudí netreba pozorovať v krčme, ale v ich normálnom dennom živote a v práci.
V románe vystupuje ľud, vraj silnejší ako kráľ, vtipnejší ako Voltaire, šľachta i panovník-excisár, dobráci i stelesnení démoni, ľudia všetkých vekových stupňov, bôľne ľúbiaci i strašne nenávidiaci.
A. Dumas je majster v splietaní osudov ľudí zdanlivo nespojených, nesúvisiacich.
V Parížskych mohykánoch podávame našim čitateľom dielo, čo ustavične vzrušuje pozornosť: stavia záhady, postupne ich odkrýva, predkladá nové a po mnohých zdanlivých odbočkách ich srdcom i rozumom presvecuje.
A. Dumas sa v tomto románe (na ktorý nadväzuje román Salvator) predstavuje ako ukazovateľ trpiaceho srdca. Pri romanticky vznešenom ľúbostnom vzťahu Justina a Miny čítame: „Nerozprávame dobrodružstvo, lež príbeh trpiaceho srdca.“
Vidí sa nám, že sa toto zistenie nevzťahuje len na príbeh tejto dvojice, ale na celý román. A predsa je v románe i veľa slnca, utešených radosti a opravdivého pôžitku z obrazu ľudského šťastia. Je v ňom znamenitá utešenosť lásky a všeľudský hlboká láska k dobru.
Želáme čitateľovi šťastlivú cestu po púti, ktorá je autorovou ukážkou, ako sa majú písať romány.
Autor o svojom diele vraví: „Začíname román, aký doteraz nikto nenapísal.“ V akom zmysle platí toto konštatovanie v prítomnosti, nech pozorný čitateľ zistí sám…