Informácie o titule

Juraj Krén

Autor Luxová, Viera

Žáner: Umenie

Jazyk: Slovenský

Rok: 1972

Popis:

Meno Juraja Kréna rozhodne nie je neznáme. Reťaz nešťastných okolností, hlavne predčasná smrť však zapríčinili, že sa ešte nedostalo do povedomia širšej verejnosti. Patrí do generácie výtvarníkov, ktorí vinou druhej svetovej vojny absolvovali odborné školské štúdium oneskorene.
Začiatky jeho samostatnej činnosti poznačila neskôr celková kultúrna atmosféra päťdesiatych rokov; spomalila a skomplikovala umelecký vývin väčšiny vtedy začínajúcich autorov a predĺžila i Krénovu cestu hľadania. V najlepších, umelecky najplodnejších rokoch sa jeho tvorivý rozlet náhle, nečakane zavŕšil. Nevyspytateľná logika osudu mu na vlastnú tvorivú prácu vymedzila až žalostne krátky čas. Necelých 13 rokov. O to väčšie ocenenie si zaslúžia výsledky, ktorými obohatil pokladnicu slovenského umenia.
Začarovaný kruh apriórnych požiadaviek na umenie prekročil Krén už roku 1957 a začal hľadať vlastné riešenie. Usiloval sa o umelecký výraz, v ktorom by najplnšie rezonovalo jeho výtvarné videnie okolitého sveta. Prvé zreteľné výsledky tohto zvnútorňovacieho procesu nachádzame roku 1958. Potom už rýchle pribúdajú v jeho tvorbe osobité, markantne krénovské črty a signalizujú prerod adepta na zrelú umeleckú osobnosť. Tento trend, očividný najmä v oblasti voľnej maľby, oplodnil i jeho monumentálno-dekoratívnu tvorbu.
Problematika vzťahu maľby a architektúry priťahovala Krénovu pozornosť od prvých rokov samostatnej práce. Zakrátko stala sa z neho v tejto disciplíne osobnosť priam zakladateľská.
V Krénových monumentálno-dekoratívnych prácach možno badať úsilie o zintímňovanie spoločenského prostredia. Upútavajú pozornosť aj bytostným zmyslom pre architektonické koeficienty. V oblasti textilnej techniky rozpracoval autor špecifickým spôsobom systém výtvarnej skratky — znaku. Jeho gobelíny, zakotvené v citovej sfére slovenského ľudového umenia, dokumentujú možnosti regenerovať ľudový prejav bez príchuti vtieravého folklorizmu. Tým predznačil ďalší rozvoj tejto techniky u nás.
Krénovu celoživotnú tvorbu charakterizuje dialektická spätosť voľnej a monumentálno-dekoratívnej maľby a sila filozofického náboja, predovšetkým hrejivosť jeho humanistického posolstva. Priťahuje výtvarnou transpozíciou lyrického naturelu do polôh úsmevnosti citove neraz blízkej detskému prejavu. Triezvosť kompozície, zdanlivá jednoduchosť skladby tvarov a plošno-plastické priestorové riešenie melodicky rytmizuje farba.
V slovenskom maliarstve druhej polovice 20. storočia zaujíma Krén zdanlivo osihotené miesto. Jeho tvorba však hlbinne súvisí s domácou tradíciou. Predstavuje totiž logický článok tej línie nášho vývinu, ktorú oplodnili predovšetkým Fullove výboje. Krén však v nejednom rezonuje aj s úsilím rovesníkov a patrí k tým niekoľkým spomedzi nich, ktorí závažným podielom prispeli k polyvalentnosti nášho súčasného umenia. Význam Krénovho prínosu a vplyvu stanoví však definitívne už budúcnosť. (záložka knihy)