Informácie o titule

Výkriky bez ozveny

Autor: Urban, Milo

Žáner: Próza

Jazyk: Slovenský

Rok: 1928

Popis:

Novely z r. 1923 – 24 vydal Urban knižne pod názvom Výkriky bez ozveny až r. 1928. V zbierke je sedem noviel: V súmraku, Štefan Koňarčík-Chrapek a Pán Boh, Rozprávka o Labudovi, Mičinova kobyla, Tajomstvo Pavla Hrona, Svedomie a Staroba. Už prvá novela V súmraku je typická pre metódu Urbanovej koncentrovanej epiky. Napätie novely nepramení z vonkajších situačných prvkov, ale zo spôsobu, ako sa v človeku, v jeho vedomí postupne koncentrujú obrazy, dojmy, myšlienky, ktoré majú reálnu a dešifrovateľnú príčinu, v konečnom dôsledku sa však zlievajú do nevyspytateľnej sily, čo ovládne človeka. Nie je to v Urbanových novelách výnimočný pocit. Urbanova próza neprichádza s mravným ponaučením a odsúdením, ale s úsilím preniknúť do súhry síl v človeku i mimo neho, ktoré sa splietajú do tragickej nepochopiteľnosti a ovládajú jeho osud tak, akoby bol iba pasívnou súčasťou prírody, hoci sa im vzpiera aktivitou i citom. Syntézou Urbanových novelistických tvárnych postupov a princípov je novela Za vyšným mlynom (samostatné knižné vydanie r. 1926). O jej dramatickom jadre svedčí i to, že o viac ako dve desaťročia neskoršie sa stala podkladom opery E. Suchoňa Krútňava. Jej dramatizmus nie je dejový, hoci v jej osnove sú i prvky novely s tajomstvom. Jej hlavný konflikt a napätie sa prenášajú do vnútra postáv, do ich vzájomných vzťahov. Údelom Urbanových novelistických postáv nie je rozpovedať svetu, čo ich trápi a tlačí, ich údelom je uzavrieť sa vo svojom individualizme, zhrýzať sa vo vnútri a vkrajnom prípade nepriamo prenášať svoj vnútorný nepokoj na iných. Napriek individualizmu a introverzii Urbanove novely nie sú len protrétmi postáv. Žije s nimi celé prírodné a spoločenské prostredie dediny, bez ktorého by boli ich hnutia a činy nepochopiteľné. Dedinský kolektív i jednotlivci z neho spoluvytvárajú mravnú normu, ktorou sa merajú aj hlavní hrdinovia.