Informácie o titule

Motorka, Na okraji (La motocyclette / La marge)

Autor: de Mandiargues, André Pieyre

Žáner: Próza

Jazyk: Slovenský

Rok: 2003

Číslo vydania: 1

Popis:

	Inšpirovaný výtvarným umením Mandiargues kultivuje zmysel pre slobodu voči realite, zmysel pre tajomno, chimérickosť a záhadnosť. Kultivuje psychoerotický mýtus, až obsesívne rozvíja tému ženy, ženskosti, panenstva a nahoty. Ak Mandiargues formuluje román ako zrkadlo, potom mnohé jeho romány sú zrkadlom ženy, v ktorom sa prezerá sama, a pozorovanie autorského subjektu sa premiestňuje do jej vedomia. Tak je to aj v románe Le lis de mer (Morská ľalia, 1956 v jednoduchom príbehu dievčaťa, ktoré sa na pláži oddá neznámemu mužovi. Mandiarguov erotizmus je však vyjadrený v poetickom geste a pocite a dozvedáme sa o ňom iba z náznakov, spomienok, návratov mysle k prežitému, je transformovaný vedomím postavy. Zavŕšením obrazu ženy a erotickej predstavy o nej je román Motorka, ktorý sa pokladá za epické a barokové uzavretie Morskej ľalie. Dej románu Motorka sa odohráva v priebehu niekoľkých hodín reálneho času (ktorý sa takmer zhoduje s časom potrebným na prečítanie diela). Autor vyrozpráva príbeh o ľúbostnom vzťahu
Rebeky Nulovej a Daniela Lionarta. Ústrednou postavou je Rebeka, dcéra kníhkupca Resa, vydatá niekoľko mesiacov. Prežíva však veľmi intenzívny a zároveň bizarný ľúbostný vzťah k omnoho staršiemu Danielovi, ktorého označuje ako svojho milenca. Ako svadobný dar dostala od neho silnú, výkonnú motorku a tá sa stala jej ďalšou vášňou, pútajúcou ju k Danielovi. Pomerne jednoduchá dejová línia – niekoľkohodinová cesta na motorke od manžela k milencovi – komplikovaným sujetom a prelínaním časových rovín odhalí vznik a podstatu hlboko erotického a psychicky tyranského vzťahu dvoch ľudí. Komplikovaný autorsko-personálny rozprávač dá nahliadnuť do „objektívnej“ roviny zobrazenej skutočnosti, rozvinie rovinu sna a snivého vedomia Rebeky (sníva o budúcich zážitkoch s Danielom a zámerne v sebe vyvoláva spomienky na minulosť) a rovinu prúdu vedomia, v ktorej sa odhalia Rebekine názory, myšlienky, túžby. Tak sa v hrubých črtách v tomto diele vykreslí obraz života istej spoločenskej vrstvy v malom meste, ale najmä obraz citového a ľúbostného sveta mladej ženy z jej vlastného pohľadu, pretože rozprávanie často plynulé prejde z autorskej perspektívy do perspektívy literárnej postavy.
Mandiarguova próza má hutný, minuciózny štýl, silný vizuálny náboj tradičných surrealistických rekvizít – nahé telá, zviazané údy, bizarné figúry, zvieratá, farby a podobne – a niekoľkými scénami zachádza až k evokácii stredovekej mystiky.
Komornosť prozaického textu, zdôraznená jednou postavou a jej vedomím je zachovaná aj v románe Na okraj, kde je hlavnou postavou Sigismond Pons. Strávi štyridsaťosem hodín v Barcelone a pri absurdnom putovaní mestom preberá vo svojom vedomí vzťah k manželke. Aj v tomto románe prenikajú na povrch surrealistické tradície v obsesívnosti návratných motívov a v takmer manieristický prepracovanom jazyku.