DigiBooks

DigiBooks - Prezeranie autora

Autor: Gallegos; Rómulo Freire

Rok narodenia: 1884 Rok úmrtia: 1969

Poznámka: Rómulo Gallegos, venezuelský prozaik (1884—1969), jeden z najvýznačnejších juhoamerických románopiscov, zaraďujúci sa svojím dielom medzi predstaviteľov latinskoamerickej regionálnej prózy. Už vo svojich prvých prózach spracúva najmä tematiku boja medzi civilizáciou a barbarstvom juhoamerickej prírody (Dobrodruhovia, 1913; Posledný z rodu Solarovcov, 1920). Ako vo svojich začiatkoch, aj v ďalšom diele zostáva verný umeleckému impresionizmu a popisnému realizmu s výraznými symbolickými prvkami, najpôsobivejšie uplatnenými v troch románoch tvoriacich základný kameň autorovej tvorby: Doňa Barbara (1929), Cantaclaro (1934) a Canaima (1935) - veľkej dráme pralesa, ktorého symbol — démonické božstvo Canaima — nemilosrdne stíha všetkých jeho obyvateľov. V Gallegosových posledných románoch vystupuje do popredia otázka sociálna v indiánskom prostredí (Úbohý černoch, 1937; Na tej istej hrude) a v próze Cudzinec téma politická.

Názov: Canaima	Jazyk: Slovenský Žáner: Román Rok vydania: 1975 Číslo vydania: 1.
Názov originálu: Canaima Rok vydania originálu: 1935
Poznámka: Veľká dráma pralesa, ktorého symbol –⁠ démonické božstvo Canaima –⁠ nemilosrdne stíha všetkých jeho obyvateľov.

Formát	Stav	Veľkosť
pdf	OCR obrázky	11966350
docx	OCR text	706771

Názov: Doňa Barbara

Jazyk: Slovenský Žáner: Román Rok vydania: 1961 Číslo vydania: 1.

Názov originálu: Doña Bárbara Rok vydania originálu: 1939

Poznámka: Doňa Bárbara je jedným z najznámejších a najčítanejších, dnes už skoro klasických diel juhoamerickej literatúry. Autor, známy politický a kultúrny činiteľ svojej vlasti, osvetľuje v tomto románe ťažké začiatky civilizácie a kultúrneho rastu kraja — pre nášho čitateľa takého vzdialeného a poetického — saván a veľriek Južnej Ameriky, Venezuely. Na rozdiel od románov, ktoré zväčša pastierov stád, cowboyov a Indiánov idealizujú, Gallegos realisticky opisuje ťažký život obyvateľov saván, ich boj s krutou a divou prírodou, ktorá je spoločne s nimi vydaná napospas ešte dravším ľudským koristníkom. Ani Santos Luzardo nechce sa vrátiť do rodného kraja, z ktorého ho ako malého chlapca vyhnalo krvavé rodinné nepriateľstvo ako posledného mužského potomka rodiny. Vyrastá v meste, študuje na univerzite, je vzdelaný, ušľachtilý, prieči sa mu z duše krvavý rodinný spor, na ktorý doplatil životom i jeho vlastný otec. Po matkinej smrti privádza ho na rodinný statok Altamiru iba túžba predať majetok. No už za plavby nebezpečnou riekou, plnou kajmanov a iných vodných dravcov, začína naňho rodný kraj pôsobiť podvedomou príťažlivosťou. A keď zistí, že z obrovského latifundia mu temer nič neostalo, že po celý čas ho okrádali zločineckí šafári, spriahnutí s ešte horšími susedmi, že i tá hŕstka jeho verných trpí nielen vykorisťovaním, zlým zaobchádzaním a ustavičným strachom o život, ale aj zaostalosťou, za ktorú je predovšetkým sám zodpovedný, lebo sa o nič nestaral, no najmä keď spozná doňu Bárbaru, ten stelesnený symbol dravej a krásnej krutosti kraja, rozhodne sa tam ostať. Zároveň vypovedáva boj všetkému zlu, čo tu dovtedy vládlo: špine, poverčivosti, úplatkárstvu, predajnosti, vražde. Pravda, jeho boj nieje ľahký: v divom kraji, kde vládla zvoľa a bezprávie, kde si každý vybavuje spravodlivosť na vlastnú päsť— v kraji done Bárbary —hrozí mu dvojaké nebezpečenstvo: nielen to, že podľahne vonkajším nepriateľom, ale nadovšetko to, že podľahne nepriateľovi vo vlastnom vnútri, atavistickým pudom v sebe, že prijme nečestné zbrane svojich nepriateľov: oko za oko, zub za zub. Lež Santos Luzardo zvíťazí nad sebou, zvíťazí i nad doňou Barbarou, ženou i symbolom. Jeho nepriatelia odchádzajú a pred ním ostáva veľké civilizačné dielo. Gallegosov román vyšiel prvý raz r. 1929 a vzbudil hneď veľkú pozornosť nielen v Latinskej Amerike, ale v celom kultúrnom svete. Preložili ho do mnohých svetových jazykov, viac ráz ho zdramatizovali a sfilmovali.

Formát	Stav	Veľkosť
odt	Oprava po OCR text	280389
docx	OCR text	506109
pdf	OCR obrázky	11281247