| DigiBooks - Prezeranie autora
| Autor: Lichner; Ivan | Rok narodenia: - Rok úmrtia: - |
|---|
Poznámka: Ivan Lichner absolvoval inžinierske štúdium v odbore ekonometria a operačný výskum na Ekonomickej univerzite v Bratislave (2007) a v roku 2013 dokončil doktorandské štúdium v rovnakom odbore. Od roku 2010 pôsobí ako vedecký pracovník v Ekonomickom ústave SAV.
Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa špecializuje na vývoj trhu práce, problematiku vplyvu starnutia populácie na verejné financie a jeho ďalšie socio-ekonomické aspekty. Venuje sa aj problematike vývoja metodológie analýzy vplyvu štrukturálnych fondov na slovenské hospodárstvo a výskumu vzdelávacieho systému SR.
https://ekonom.sav.sk/sk/pracovnici/ivan-lichner |
| Názov: Kontradikcie vo vývoji zamestnanosti v SR na pozadí demografických a štruktúrnych zmien | Jazyk: Slovenský Žáner: Ekonómia Rok vydania: 2018 |
|---|
| Autor: Hvozdíková; Veronika | Poznámka: Prvý tematický blok sleduje vývoj zamestnanosti na makroúrovni – kým v minulosti sme hovorili o fáze „pracovne nenáročného rastu“, keď počas úspešných „predkrízových“ rokov ani solídne tempá hospodárskeho rastu nezabezpečili uspokojivý dodatočný rast zamestnanosti, dnes sme svedkami takej dynamiky rastu zamestnanosti, ktorá sa nebývalým spôsobom priblížila tempám rastu produkcie. Nová situácia mení pohľad na vzácnosť pracovnej sily, prináša implikácie (o. i.) pre vývoj kompenzácií zamestnancov, či vyúsťuje v dovtedy nepredstaviteľné zrýchlenie pracovnej imigrácie.
Prvá kapitola prezentuje detailnejší chronologický pohľad na vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti v SR so zameraním sa na obdobie zotavovania sa trhu práce po recesii v roku 2009, zastavuje sa pri niektorých kľúčových momentoch tohto „prerodu“ od vysokých mier nezamestnanosti po nedostatok pracovnej sily.
Zaujímavé parciálne vysvetlenie ponúka hneď druhá kapitola, keď upozorňuje na to, že v období prekonávania recesie existovala v slovenskej ekonomike preukázateľná symbióza medzi zvyšovaním kapitálového vybavenia a rastom zamestnanosti, keď kapitálové vybavenie nepôsobilo ako substitút práce, ale, naopak, činnosti s vyšším kapitálovým vybavením pracovnú silu skôr priťahovali. Sofistikovanosť výroby a vybavenosť ľudskej práce intelektuálnymi aktívami však ostávajú „slabým miestom“ vývoja produkcie, kapitola poukazuje aj na ďalšie odchýlky vo vývoji kapitálovej vybavenosti, resp. jej vzťahu k zamestnanosti v slovenských podmienkach. 10
Prvý tematický blok uzatvára tretia kapitola, ktorá sleduje vzťah kompenzácií zamestnancov a produktivity práce a vzťah zamestnanosti a nákladov práce, ktoré v medzinárodnom prostredí predstavujú významný prvok (cenovej) konkurencieschopnosti. Dôležitou časťou je odvetvový pohľad, kde je vývoj odvetvovej produktivity porovnávaný so zmenou zamestnanosti v danom odvetví; výsledky odkrývajú, že rast zamestnanosti sa v posledných rokoch koncentroval v odvetviach s relatívne nižšou produktivitou.
Druhý tematický blok reaguje priamo na implikácie prebiehajúceho procesu starnutia slovenskej populácie pre trh práce. Následky úbytku pracovnej sily (ten je v niektorých vekových kohortách produktívnej populácie jasne badateľný už dnes) ekonomika čiastočne absorbuje prirodzene, pre efektívnejšiu adaptáciu však bude vhodné pristúpiť k aktívnejšiemu cieleniu politík.
Úvodom bloku štvrtá kapitola približuje práve budúci vývoj dopytovej a ponukovej strany trhu práce s využitím vlastnej prognózy. Výsledky projekcie zrejmým spôsobom poukazujú na očakávaný dlhodobý previs dopytu (expanzného a nahradzovacieho) nad prítokom absolventov na trh práce z dôvodu negatívneho demografického vývoja. Výsledky obsahujú analýzu potreby nahrádzania pracovníkov podľa odvetví, odhad dopytu a ponuky podľa odborov vzdelania vyúsťujú v pravdepodobnú potrebu (ďalšieho) prílevu pracovníkov zo zahraničia.
Samozrejme, efektívnejším prístupom než kompenzovať následky demografickej zmeny je negatívnemu populačnému vývoju predísť. To je možné len zmenou rodinného správania, piata kapitola preto prináša komplexný a najmä kritický pohľad na rodinnú politiku vrátane námetov na jej modifikáciu s cieľom zvýšenia pôrodnosti. V kapitole sú obsažnejším spôsobom identifikované výzvy pre reformu rodinnej politiky s ohľadom na slovenské osobitosti (práve tie robia prezentovanú stať unikátnou), medzinárodné porovnanie slúži ako zdroj dodatočných námetov.
Napokon posledná šiesta kapitola prezentuje širší kontext nielen pracovnej migrácie, ale migrácie vôbec, ako javu kvantitatívne aj kvalitatívne mimoriadne citlivého. Rozbor komplexnosti dôsledkov migrácie dopĺňa jej predstavenie z pohľadu politickej ekonómie, ilustrujú sa teda jej endogénne a exogénne motívy aj nespontánneho charakteru. |
| Formát | Stav | Veľkosť | | pdf | Oprava po OCR formát | 3398017 |
| Názov: Kontradikcie vo vývoji zamestnanosti v SR na pozadí demografických a štruktúrnych zmien II. | Jazyk: Slovenský Žáner: Ekonómia Rok vydania: 2020 |
|---|
| Spoluautor: Hvozdíková; Veronika | Poznámka: Publikácia predstavuje záverečný výstup sumarizujúci výsledky projektu VEGA č. 2/0182/17 „Kontradikcie vo vývoji zamestnanosti na pozadí očakávaných demografických a štruktúrnych zmien v SR“. Hlavným cieľom projektu bolo „predvídať a zhodnotiť modifikácie kvalitatívnej a kvantitatívnej stránky zamestnanosti v SR determinované zmenou demografickej štruktúry populácie ako i zmenami v charaktere ekonomických činností“. V snahe o naplnenie hlavného cieľa aktivity projektu smerovali k vypracovaniu odporúčaní pre zlepšenie nastavenia politík ovplyvňujúcich trh práce s dôrazom na inovatívne riešenia. Publikácia je rozčlenená do štyroch kapitol pokrývajúcich viaceré aspekty trhu práce (zamestnanosti, odmeňovania, ponuky pracovnej sily, daňovo-odvodového zaťaženia).
V prvej kapitole autori prinášajú charakteristiku, ale aj interpretáciu zmien v úlohe zamestnanosti a produktivity práce v ekonomickom raste. Vzťahy medzi výkonnosťou ekonomiky a zmenou zamestnanosti a produktivity práce nadobudli totiž po roku 2013 v SR výrazne odlišnú podobu: etapu expanzie ekonomiky cez rast produktivity a masívny vstup dodatočného kapitálu (keď zamestnanosť reagovala s oneskorením a len na mimoriadne silný vzostup výkonu hospodárstva) vystriedala fáza výrazného rastu zamestnanosti aj pri slabšom raste výkonu ekonomiky, nápadne začal stúpať podiel miezd na vytvorenej pridanej hodnote. Autori sa detailne venujú naznačeným zmenám vo vzťahu zamestnanosti a produktivity, ich vplyvu na štruktúru príjmov a faktorom stojacim v pozadí týchto zmien.
Zaujímavé rozšírenie pohľadu na spomínanú druhú fázu intenzívneho rastu zamestnanosti poskytuje ďalšia kapitola, ktorá prezentuje širší kontext prílevu zahraničnej pracovnej sily na slovenský trh práce. Popri nevyhnutnej analýze historického vývoja migračných tokov na Slovensku obohacuje táto kapitola pohľad na problematiku pracovnej migrácie o širšie zahranično-politické aj vnútorné aspekty vplývajúce na tvorbu migračnej politiky (vrátane postojov parlamentných politických strán s reálnym dosahom na tvorbu politík v danej oblasti). Tému migrácie bolo pritom v prípade SR potrebné zasadiť do kontextu vývoja na trhu práce v posledných rokoch, keď historicky najpriaznivejší vývoj zamestnanosti za súčasného napredovania známych demografických trendov viedol k pociťovaniu nedostatku pracovnej sily a rastu miezd, keďže zamestnanie sa a podnikanie sa stali hlavnými motívmi imigrácie do SR. Autori sa zastavili aj pri otvorených otázkach dotýkajúcich sa problematiky saturovania neuspokojeného dopytu po práci zahraničnými pracovníkmi, akými sú riziko ohrozenia pracovných miest automatizáciou, riziko nárastu nelegálneho zamestnávania, či nedostatky inštitucionálneho a legislatívneho nastavenia migračnej a integračnej politiky SR, ktoré prirodzene vyústili do návrhov opatrení a odporúčaní.
V centre záujmu tretej kapitoly stojí zdaňovanie nákladov práce a zdaňovanie časti osobných príjmov vo forme dane z príjmu a príspevkov na sociálne poistenie. Príjmy z nich tvoria podstatnú časť zdrojov financovania sociálnej ochrany. Protirečivý charakter zdaňovania nákladov práce je podrobený detailnému medzinárodnému porovnaniu, k úplnosti pohľadu však bolo potrebné medzinárodné porovnanie aplikovať tak na financovanie sociálnej ochrany, ako aj na jeho štruktúru. Výsledky tejto kapitoly poskytujú čiastočné vysvetlenie problému financovania zdravotníctva či starobných dôchodkov, ale aj ďalších oblastí sociálnej sféry.
Štvrtá kapitola sa venuje vlastnej analýze nesúladu medzi ponukou domácej pracovnej sily a dopytom po práci spolu s odhadom ďalšieho vývoja na slovenskom trhu práce. Výsledky tejto časti naznačujú, že dopady pandémie COVID-19 v porovnaní s vývojom bez vplyvu pandémie sa v strednodobom horizonte pozitívne prejavia na miere nesúladu, a to vo väčšej miere v prípade nesúladu dopytu a ponuky v prípade vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Záverom sú naznačené možné opatrenia zosúladenia dopytu a ponuky na trhu práce, ktoré sa zameriavajú tak na krátkodobé, strednodobé ako aj dlhodobé riešenia. |
| Formát | Stav | Veľkosť | | pdf | Oprava po OCR formát | 4893797 |
|